Vzhľadom na to, že Trnava nepatrí medzi veľkomestá, je počet kostolov na jej území skutočne úctyhodný. Prijmite teda naše pozvanie na prechádzku týmito neraz úžasnými klenotmi slovenskej sakrálnej architektúry.

Najvýznamnejšie cirkevné sídlo
Hoci prvá zmienka o Trnave pochádza z roku 1211, na svoj najväčší význam musela čakať až do roku 1543. Vtedy sa z Trnavy totiž stalo sídlo ostrihomského arcibiskupstva a tým pádom aj najvýznamnejšie cirkevné stredisko celého Uhorska. Dôvodom presunutia z Ostrihomu bola hrozba tureckých vpádov a keďže vtedajšie Horné Uhorsko, čiže dnešné Slovensko nepatrilo priamo pod turecký vplyv, sa táto voľba javila ako najlepšia.

Hoci neskôr sa arcibiskupstvo presťahovalo naspäť do Ostrihomu, význam Trnavy ako cirkevného, ale aj ako kultúrne centra tak úplne nepominul a vlastne si drží až do dnešných čias. Toho dôkazom je aj veľké množstvo menších či väčších chrámov, ktoré sa postavili počas rozkvetu tohto najstaršieho slovenského mesta.

Koľko chrámov je v Trnave?
Trnava je mesto s približne 70 tisíc obyvateľmi – ide teda o stredne veľké mesto. Celkovo sa v nej však nachádza trinásť chrámov, čo je skutočne poriadne zaujímavé číslo. Jedenásť z nich patrí rímsko-katolíckej cirkvi, jeden evanjelickej a nájdeme tu dokonca aj židovskú synagógu. Na najvýznamnejšie z nich sa teraz pozrieme trochu bližšie.

Bazilika sv. Mikuláša
Ide o veľmi starú pamiatku, keďže najstaršia zmienka o nej pochádza z druhej polovice jedenásteho storočia. Vtedy však ešte išlo o románsky kostol a teda nepomerne skromnejšieho vzhľadu, aký poznáme dnes. V rokoch 1543 až 1820 bol najvýznamnejším kostol v Uhorsku, pretože plnil funkciu metropolitného chrámu Ostrihomskej arcidiecézy.

Dóm sv. Mikuláša dňa v roku 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za Baziliku minor. Postavenie Baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. Tento chrám má však aj ďalšiu zaujímavosť – v jeho bočnej kaplnke sa nachádza obraz Panny Márie, ktorý počas tureckého nebezpečenstva údajne ronil slzy. A ešte jedna perlička: v severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - sv. Mikuláš.

Kostol sv. Heleny

Kostol svätej Heleny v Trnave je gotický kostol zo 14. storočia, barokovo upravený v 17. storočí. Je súčasťou areálu stredovekého špitála prestavaného v klasicizme. Najstaršia zachovaná písomná správa z roku 1490 hovorí o škodách spôsobených na kostole a jeho zariadení. Prvou časťou stavby, pôvodným kostolom, bola pravdepodobne svätyňa, ku ktorej neskôr pribudovali loď kostola.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa
Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v Trnave patrí medzi najhodnotnejšie historické pamiatky Trnavy. Chrám je prvou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou ranného baroka na Slovensku. Tvoril súčasť komplexu univerzitných budov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházy, zveril jeho výstavbu talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovi v roku 1629. Ešte nedokončený kostol bol vysvätený v roku 1637.

V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok nato, v decembri 1978 bol chrám sv. Jána Krstiteľa ustanovený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003. Po vzniku Bratislavskej arcidiecézy v roku 2008 trnavská katedrála prestala byť metropolitnou.

Synagóga status quo ante
Synagóga status quo ante je synagóga v Trnave, ktorá patrí v súčasnosti Galérii Jána Koniareka. Organizujú sa v nej vernisáže. Pochádza z roku 1891 a reprezentuje architektúru uplatňujúcu orientálne prvky v štýle historizmu. Jej dispozíciu tvorí apsida a modlitebňa obkolesená galériou pre ženy, ktorú podopierajú liatinové stĺpy s kompozitnými hlavicami. V strede modlitebne sa otvára kopula pôvodne so sklenenou výplňou. Pred synagógou je pamätník židovským obetiam druhej svetovej vojny.

Autor: Andrej

Zdieľať na Facebooku