Nevedno prečo, ale keby sme si mali zvoliť nábytok súčasný alebo starožitný, naša ruka by ukázala na ten, ktorý v sebe nesie čaro a drámu dávnej minulosti.
To nie je spiatočnícke
I keď sa o nás nedá povedať, že holdujeme kultu spiatočníctva, predsa nás záujem o predošlé storočia stále neopúšťa, ale práve naopak, väčšmi nás priťahuje. Či prostredníctvom štúdia histórie, klasickej inšpirácie alebo nevyspytateľného redizajnu.
Hrady a inteligentné domy
Sofistikovaným projektom zámkov, hradov a kaštieľov už dávno konkurujú inteligentné budovy, ktoré ovláda neviditeľná sila, teda počítač. Avšak suverénnosť sa nedá poprieť ani u jednej zo spomínaných stavieb. Bez riadneho ega to nikdy poriadne nešlo a ani nepôjde. Ego treba ako soľ!
Lebo z priestorov cítiť štýl
Prečo nás tak opantávajú minulé časy a prečo padáme do kolien, keď sa prechádzame kráľovskými komnatami? Najskôr to bude tým, že z týchto priestorov cítime vyhranený štýl, cit pre vkus a honosnosť. Povedané súčasným jazykom, naše srdcia vedia vzplanúť pre interiéry s nostalgiou.
Všetci sme romantické duše
V každom z nás sa skrýva kus romantickej duše, ktorá sa občas prejaví nahlas. Túžby nasledujú činy a preto sa niekedy pristihneme pri tom, že poškuľujeme celkom seriózne po starožitných kusoch nábytku na stránkach internetových bazárov.
Staré má patinu, moderné nie
Ak sa domnievame, že v starých priestoroch vyznie všetko o kúsoček štýlovejšie, niečo na tom pravdy bude. Sterilne vyzerajúce prostredie pôsobí ako bez duše a príslušnej atmosféry, ktorá výborne korešponduje s akýmkoľvek nábytkom. Aj moderným, aj ultramoderným.
„Prehľadovka" minulými štýlmi
Podľa toho v akom storočí sa prstom na časovej osi pohybujeme, taký druh „podívanej" sa pred našimi očami rozvíja. Kým stredovek bol strohejší, tak renesancia bola pôvabná a barok rozbláznený. 19. storočie môžeme pokojne označiť za storočie, kedy všetko, čo dovtedy bolo, sa „redizajnovalo".
Uchmatnúť si a preniesť si kus charakteru z obľúbeného desaťročia, štvrťstoročia alebo aj celého storočia to by bolo, pravda, všakže?
Autor: Katarína Zdieľať na Facebooku