5 najväčších chýb slovenských záhrad a ako sa im vyhnúť

Zeleň a záhrada | 09.02.2017

Keď si moji rodičia pred štvrťstoročím kúpili víkendovú chalupu, boli sme prví na našej ulici, kto si pestoval úhľadný trávnik. Odvtedy sa však slovenské záhrady zmenili. Často sa však točia v jednom kruhu.

Kým naši susedia kyprili pravidelné hriadky s cibuľou, paradajkami a chodili kopať zemiaky na poli za dedinou, moja mama listovala v knihách o ružiach a robila si poznámky, ktoré sorty určite musíme zohnať. Namiesto uhoriek sme mali hortenzie a pár schodíkov rozdelilo šikmý briežok na aplskú skalku (naľavo) a bylinkové Provensálsko (napravo). Nespomínam si, či ešte niekto v dedine namiesto kríčkových ruží (každý rok minimálne dvakrát skracovaných) vysadil popri plote strapaté anglické ruže, ktoré sa na drzovku ťahali, ako sa im chcelo.


Za dvadsaťpäť rokov sa však aj naša ulica, vlastne jediná komunikácia v Ospalej diere, premenila. Predovšetkým, väčšina domov už patrí chalupárom. To znamená, že občas v nedeľu sprisahanecky porušujeme pracovný pokoj, pretože pokosiť trávu, obriadiť záhradu len za jediný deň - sobotu - je niekedy jednoducho nemožné.
Nielen výpisy z katastra, ale aj samotné okolie hovorí o zmene. Záhrady sú, na počudovanie, zelenšie. Majú viac trávy, viac stromov, oveľa viac kríkov. Rozdiel medzi starousadlíkmi a víkendovými chalupármi sa stiera. Aj my už máme ríbezľovú alej, namiesto májov staviame podporné paličky k paradajkám, potiahli sme rad hrozna. A samozrejme, všetci svorne pestujeme jahody.

Prečítajte si: Krásna záhrada aj v zime - takto ju môžete mať aj vy!

Na druhej strane, naša suseda už nepokladá jediné správne riešenie mať záhradu dokonale hnedú (rozumej hriadky bez jedinej burinky či stebla trávy). Vymieňame si bylinky, odrezky voňavých ruží, vo výbere pivónií by sme mohli hrať prvú ligu. Záhrady nám hrajú rôznymi farbami a po celý rok. Zaujímalo ma, či - a ako - túto zmenu vnímajú záhradní architekti. Viacerí priznali, že naše záhrady sa naozaj menia. A nie je to len tým, že sme menej ochotní v nich čosi pestovať, nech je to z časových alebo finančných dôvodov. Zmenila sa ich estetika.
A tak som na nich ešte trochu pritlačila: Čo sa im na slovenských záhradách nepáči?
Ukázalo sa, že všetci unisono a bez veľkého zaváhania, sa (nezávisle na sebe) zhodnú na piatich najčastejších „chybách". Tu sú:


1. Botanická záhrada bez hlavy a päty

„Ľudia si kupujú rastliny v štýle Nadšený botanik. Vyberajú si podľa kartičiek, ktoré kvety majú zastoknuté v plastovom kvetináči v obchodoch a neraz to skončí tým, že v záhrade majú kvety, ktoré nepasujú k sebe navzájom a ani do danej lokality," hovorí záhradná architektka Monika Králová.
Potrebu viac zladiť záhradu s okolím spomínala aj ing. Andrea Prievalská: „Dva základné piliere záhrady sú dom a jeho okolie. Záhrada by mala byť rovnocenným partnerom stavby a nie len vyplnenie nezastavaného pozemku."

Ako to napraviť?
Zaujímajte sa o svoje okolie, v ktorom bývate alebo trávite víkendy. Popravde, toto je jedným z najnovších trendov v záhradnej architektúre - návrat k pôvodným druhom rastlín a plodín. A neplatí to len o ovocných stromoch alebo kríkoch. Pri nákupe nových rastlín berte ohľad na typ pôdy. Venujte čas prieskumu, aká záhrada je vášmu srdcu najbližšia a držte sa jedného konceptu.

Prečítajte si: 5 rád od hviezdneho záhradníka

2. Trvalky alebo „bezúdržbová" záhrada
Druhým extrémom, po karnevale všakovakých rastlín, je zavádzajúci pojem „bezúdržbová záhrada". Tá sa často prezentuje ako rad tují a zakrslých ihličnanov s kobercovým trávnikom. Záhradná architektka Andrea Prievalská hovorí, že bezúdržbovosť je v záhrade nezmysel: „Alebo skôr marketingový ťah. Interiér vám tiež nikto nenavrhne tak, že by ste v ňom nemuseli vysávať, utierať prach, umývať okná... V krajine so silnou záhradnou tradíciou, v Anglicku, sa tvrdí, že záhrada je prioritne navrhovaná pre radosť z práce, ktorú si práve tento priestor vyžaduje. Prakticky celoročne. Pokiaľ niekto na to nemá čas, alebo nemá k takejto práci vzťah, treba osloviť odbornú firmu. Záhrada je živý organizmus, bez starostlivosti nefunguje."
Aj podľa Moniky Královej je niekedy takmer bizarné, aké požiadavky majú ľudia na záhrady: „Nie raz som sa stretla s tým, že nechcú v záhrade stromy. Vraj aby nemuseli hrabať lístie. Ale veď práve vďaka stromom máme kyslík a menej prachu v domácnostiach!"

Ako to napraviť?
Tuje, ktoré dnes vidíme v takmer každej záhrade, sa dajú nahradiť napríklad strihaným hrabom, hlohom alebo javorom poľným, ktoré majú v mnohých častiach Slovenska oveľa dlhšiu tradíciu. Nepozerajte sa na záhradu ako na ďalšiu šichtu, ktorú si treba odkrútiť, ale ako na pohybovú a mentálnu terapiu, fitko na čerstvom vzduchu alebo jednoducho vynikajúcu príležitosť dokázať si, že viete čosi krásne vybudovať.


3. Samý štrk a mulčovacia kôra

Kulisa ako hlavná hviezda - to je najväčšou tragédiou podľa záhradného architekta Ferdinanda Lefflera. Ako príklad používa mulčovaciu kôru: „Kôra má slúžiť len ako pomôcka počas prvých rokov po založení záhrady. Ešte horšia je asi farebná mulčovacia kôra a vytváranie všelijakých pitoreskných tvarových a farebných kombinácií. Podobne je to so štrkovými plochami," povedal v rozhovore pre český časopis ASB.
Iste, dokonale pohrabaný štrk, dokonca hrabličkami vytvorené vzory v piesku alebo štrku majú v záhradách svoje miesto. Ak ide o celkový koncept japonskej či stredomorskej záhrady. No „výkriky do tmy" a prístup „z každého plota iný kôl" záhradám neprospievajú.
Do tejto kategórie spadajú aj „skalky" a suché potôčiky na rovnom teréne alebo umelé briežky, ktoré vznikli len preto, že sa niekomu nechcelo odviezť výkopovú hlinu. Mierne pichnutie pri srdci záhradným architektom spôsobujú aj umelé napodobeniny, nech ide o „umelohmotné drevá", plastové trávniky, kašírované umelé kamene a textilné kvety.

Pozrite sa: Tipy na jedlú záhradnú výzdobu pre vtáčikov

Ako to napraviť?
Ak nemáte čas rešeršovať alebo bádať, aká záhrada by bola pri vašom dome najlepšia, alebo vám je to viac-menej jedno, poraďte sa so záhradným architektom. Budete príjemne prekvapení, aké nápady prinesú. A najlepšie na tom je, že i keď vás ich práca bude niečo stáť, pomôžu vám vytvoriť takú záhradu, z ktorej sa vám nebude chcieť odísť na nejaké dovolenky v cudzine. Ten skutočný raj totiž budete mať rovno pred nosom.
Bolo by škoda nechať „komparz", akým je kôra alebo štrk, aby sa stali hlavnými hviezdami celého filmu, no nie?
To však neznamená, že na mulčovaciu kôru máte celkom zabudnúť. V záhrade má svoje miesto - ako výplň, kým sa nezapoja „hlavné" pôdokypré rastliny, čo by spravidla malo byť do dvoch rokov.A hlavne: Tak ako neprahneme po umelých vzťahoch, nemali by sme sa obklopovať ako napodobeninami v záhrade. Jednoducho, priznajte farbu.


4. Trávnikový koberce

Kobercový trávnik je podľa viacerých záhradných architektov princeznička. Pestuje sa v ideálnych podmienkach, kde ho ako cintľavku od rána do večera ofukujú: rosia, polievajú, hnoja, striekajú... A potom ho vrhneme do reality života. Občas ho zabudneme poliať, inokedy priveľmi prší, je príliš zima/teplo/sucho... Navyše, nie vždy si vyberieme ten správny „koberec" pre náš konkrétny pozemok. Nehovoriac o tom, že dokonalý golfový trávnik vyzerá fantasticky na veľkej ploche 18 jamkového areálu, kde dotvára veľkolepú scenériu, no v podmienkach menších záhrad je to skrátka - nuda.

Ako to napraviť?
Poraďte sa s odborníkom, aký typ osiva je vhodný pre váš konkrétny pozemok a trávnik si vysejte. Okrem toho, že bude vyžadovať menšiu starostlivosť (podmienkou je udržiavať pôdu vlhkú počas klíčenia, t.j. asi dva týždne po vysiatí). Trávnik bude odolnejší.
Skombinujte trávu s inými druhmi „kobercových" rastlín. Štrk si odložte na časy, keď budete chcieť hrať pétanque v tieni veľkých stromov. ;)

Inšpirujte sa: Čo robí záhradu krásnou? 5 osvedčených nápadov

5. Nadmiera chémie
Pre niektorých majiteľov záhrad je dokonalá záhrada bez hmyzu, vtákov či prebiehajúcich mačiek. Taká, z ktorej treba vyťažiť čo najviac a čo najrýchlejšie. V oboch prípadoch ide o chemickú pomoc - hnojivami, insekticídmi, herbicídmi. Ich používanie nie je principiálne nevhodné, no treba zachovať správnu mieru. V niektorých oblastiach Slovenska totiž aj pod vplyvom nadmerného používania postrekov nie je celkom vhodné pestovať koreňovú zeleninu. (Najviac ťežkých kovov a jedov totiž rastliny vstrebávajú koreňmi.)

Ako to napraviť?
Údržba záhrady pomocou hnojív a postrekov by mala byť primeraná. V mnohých prípadoch to znamená radikálne zníženie ich spotreby. Najmä, ak je pravdepodobné, že časom budeme záhradu predsa meniť na užitkovú. „Treba sa zamyslieť nad tým, či je naozaj nevyhnutné postrekovať trávu alebo kríky určitými prípravkami. Čo ak na ich mieste o pár rokov budeme chcieť mať hriadky, aby sme deťom či vnúčatám dopestovali domáce ovocie?", pýta sa Monika Králová.


Fytoremediácia - čiže vyčistenie pôdy alebo vody pomocou rastlín od rôznych toxických látok je dlhodobý proces. Je krátkozraké myslieť si, že chemikália sa vsiakne do zeme a zázračne zmizne. Prípadne, že sa nedostane do spodnej vody. Ak teda deťom nechceme nechať jedovaté dedičstvo, mali by sme na to myslieť nielen pri budovaní domácnosti, ale aj jej okolia.

Autor: Nonka